Presadiť štvorročný investičný plán rekonštrukcií ciest II. a III. triedy podľa objektívnych kritérií: technický stav, intenzita dopravy, nehodovosť a význam komunikácie pre obsluhu obcí. Nie každoročné politické rozhodovanie, ktorá cesta sa opraví, ale verejne dostupný zásobník projektov s poradím, rozpočtom a termínom realizácie. PSK je správcom rozsiahlej siete ciest II. a III. triedy a vedie aj zoznam mostov a investičných akcií, takže takýto systém možno naviazať na existujúce dáta kraja.

Spoločný dopravný fond PSK – obce. Navrhnem nový krajský dotačný mechanizmus na malé, ale pre občanov veľmi dôležité projekty: autobusové zastávky a niky, priechody, osvetlenie, chodníky pri cestách PSK, bezpečnostné prvky, napojenia cyklotrás či riešenie nebezpečných križovatiek. Obec pripraví projekt, PSK prispeje na realizáciu. Takto by sa odstránil dnešný problém, keď je cesta krajská, chodník obecný a výsledkom kompetenčného delenia je, že problém zostáva roky nevyriešený.

Všetky projekty dať na jednu verejnú GIS mapu: stav cesty, plánovaná oprava, termín, cena, zdroj financovania, mosty, nehodové lokality, cyklotrasy a pripravované obchvaty. Občan by jedným kliknutím videl: „Kedy sa bude opravovať cesta pri mojej obci?“ Takáto transparentnosť zároveň výrazne obmedzuje politické prideľovanie investícií.

Program „Živá obec“. Financovať revitalizáciu centier obcí – zeleň, lavičky, malé námestia, oddychové zóny, verejné priestranstvá, okolie kostolov, kultúrnych domov či historických objektov. Výsledok musí byť viditeľný priamo v každodennom živote obyvateľov.

Presadiť každoročnú schému PSK na projekty približne do 50–100 tis. €: námestia, parky, detské ihriská, športoviská, komunitné priestory, verejné osvetlenie, zastávky, drobná infraštruktúra či bezbariérové úpravy. Pri malých obciach nastaviť nižšie spolufinancovanie.

Podporovať vodozádržné opatrenia, revitalizáciu potokov, dažďové záhrady, výsadbu stromov, tienenie verejných priestorov, malé vodné prvky a ochranu pred prívalovými dažďami. Nie ako „zelenú ideológiu“, ale ako ochranu majetku obcí a občanov.

Podporovať malé zariadenia sociálnych služieb, denné stacionáre, opatrovateľskú službu a komunitnú starostlivosť tak, aby senior nemusel automaticky odísť desiatky kilometrov od svojej rodiny.

Podporiť elektronické služby obcí, digitálne úradné tabule, GIS, pasporty ciest, osvetlenia a majetku, elektronické hlásenie porúch či spoločné dátové platformy. Občan má čo najviac jednoduchých úkonov vybaviť bez návštevy obecného úradu.

Zaviesť verejné kritériá: počet obyvateľov, naliehavosť problému, pripravenosť projektu, regionálny význam a miera spolufinancovania. Obec nemá dostať investíciu podľa toho, koho starosta pozná na kraji.

Zvýhodniť spoločné projekty viacerých obcí. Ak sa päť či desať obcí dohodne na spoločnom projekte – cyklotrase, sociálnej službe, odpadovom hospodárstve, turistickej infraštruktúre alebo dopravnom riešení – kraj by mu mal dať vyššiu prioritu. Takto sa začne prirodzene podporovať mikroregionálna spolupráca.

Regionálna rada starostov okresu Prešov. Navrhnem pravidelné pracovné fórum poslancov PSK, primátorov a starostov okresu, napríklad raz za štvrťrok. Výstupom nebude diskusia, ale zoznam priorít, problémov a úloh, ktoré poslanci následne prenesú na komisie a zastupiteľstvo PSK.

Spravodlivý kľúč rozdeľovania krajských investícií. Presadzovať zverejnenie jasných kritérií, podľa ktorých PSK rozdeľuje investície medzi jednotlivé okresy a územia: počet obyvateľov, stav infraštruktúry, investičný dlh, rozvojový potenciál, pripravenosť projektu a jeho regionálny význam. Politická príslušnosť starostu nesmie byť kritériom.

Silnejší hlas okresu Prešov pri eurofondoch 2028 – 2034. Toto považujem za jeden z najdôležitejších bodov. Nasledujúce volebné obdobie sa bude prekrývať s nábehom nového programového obdobia EÚ. Už teraz PSK pripravuje jeho investičné priority. Skupina poslancov za okres Prešov preto musí vstupovať do obdobia 2026 – 2030 s hotovým zásobníkom strategických projektov okresu Prešov.

Tradície do škôl. Prepojiť školy v pôsobnosti PSK a základné školy v obciach s folklórnymi kolektívmi, remeselníkmi, múzeami a kultúrnymi inštitúciami. Organizovať praktické workshopy, nie iba prednášky. Ak má tradícia prežiť, musí dostať priestor medzi mladými.

Mladí pokračovatelia. Zaviesť malé granty pre detské a mládežnícke folklórne súbory, hudobníkov, divadelníkov a mladých remeselníkov. Financovať kroje, hudobné nástroje, technické vybavenie, dopravu na vystúpenia a odborné vedenie.

Šarišská kultúrna cesta. Prepojiť kultúru s cestovným ruchom: Prešov – Veľký Šariš – hrady – kaštiele – sakrálne pamiatky – tradičné remeslá – folklór – regionálna gastronómia. Nevytvárať ďalšiu brožúru, ale reálny turistický produkt s mapou, webom, podujatiami a spoločnou propagáciou.

Kalendár regiónu bez zbytočnej konkurencie. Vytvoriť spoločný digitálny kalendár kultúrnych, folklórnych a spoločenských podujatí okresu. Obce by už pri plánovaní videli termíny susedných podujatí. Znížilo by sa prekrývanie akcií a umožnila spoločná propagácia.

Kultúra dostupná aj pre malé obce. Vytvoriť „putovnú kultúru PSK“ – koncerty, divadlá, výstavy a tvorivé dielne krajských kultúrnych organizácií priamo v menších obciach. Občan nemá byť kultúrne znevýhodnený preto, že nežije v okresnom meste.

PROJEKT ŽIVÝ ŠARIŠ 2030. Jeho cieľom by nebolo iba rozdávať dotácie na podujatia. Do roku 2030 by mal každý okres vytvoriť digitálnu mapu svojho kultúrneho dedičstva, zdokumentovať najvýznamnejšie miestne tradície, podporiť ich nositeľov, zapojiť mladých ľudí a premeniť časť kultúrneho bohatstva na produkty cestovného ruchu.

Dôležitý je pritom jeden politický rozdiel: nechceme tradície zakonzervovať. Chceme, aby žili.

Absolvent musí mať reálnu šancu zamestnať sa. Každoročne porovnávať študijné odbory s potrebami zamestnávateľov okresu Prešov. Pri odboroch s dlhodobo slabým uplatnením postupne znižovať kapacity a otvárať alebo posilňovať odbory, po ktorých existuje dopyt. PSK už potreby zamestnávateľov pri plánovaní výkonov sleduje; treba z toho urobiť oveľa výraznejší nástroj riadenia siete škôl.

Výrazne rozšíriť duálne vzdelávanie. Nestačí, aby študent videl modernú technológiu iba na obrázku. Časť vzdelávania musí absolvovať priamo vo firme. Kraj má aktívne vyhľadávať zamestnávateľov a pomáhať najmä menším firmám so vstupom do systému duálneho vzdelávania. PSK túto spoluprácu už rozvíja, takže ide o realistické rozšírenie existujúcej politiky.

AI a digitálne zručnosti na každej strednej škole. Do roku 2030 musí každý absolvent rozumieť základom umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, práce s dátami a digitálnymi nástrojmi – bez ohľadu na to, či študuje elektrotechniku, ekonomiku, zdravotníctvo alebo gastronómiu.

Podnikateľské minimum pre každého absolventa. Finančná gramotnosť, základ dane a odvodov, živnosť, fakturácia, pracovná zmluva, osobné financie, základy podnikateľského plánu. Mladý remeselník má vedieť nielen opraviť elektroinštaláciu, ale aj založiť a riadiť vlastnú firmu.

Verejný „Semafor stredných škôl PSK“. Nie primitívny rebríček škôl, ale súbor merateľných ukazovateľov: záujem uchádzačov, úspešnosť študentov, uplatnenie absolventov, spolupráca so zamestnávateľmi, Úradom práce, zapojenie do duálneho systému, výsledky žiakov, investície a využitie kapacít. Aktívna komunikácia so zamestnávateľmi. Vzdelávať a vytvárať študijné odbory na základe požiadaviek zamestnávateľov. Kraj tak bude rozhodovať na základe dát.